Miesto › Brno
Dátum › 2026
Zadávateľ › mesto Brno
Spracovateľ › INAAK + Lukačovič architekti s.r.o.
Tím › T.Pozdech, J.Bozáňová,
Typ › Súťaž, krajinárska dvojfázová
Stav › 3. miesto
Lesopark ako živé rozhranie mesta a krajiny – miesto, kde sa hranice strácajú a prírodné procesy sa stávajú základom návrhu.
Krajina bez ostrých hraníc
Návrh revitalizácie lesoparku Akátky vníma krajinu ako kontinuálny priestor bez ostrých hraníc, kde sa les, lúky, svahy, mokrade a pobytové miesta postupne prelínajú do jedného celku. Jednotlivé biotopy nevznikajú ako izolované plochy, ale ako mozaika prechodových stanovíšť, ktorých charakter určujú reliéf, svetlo, voda a intenzita starostlivosti.
Dôležitou súčasťou návrhu je riadená sukcesia. Na vybraných miestach sa prirodzený vývoj vegetácie podporuje, inde sa selektívnym presvetľovaním, kosením či prácou s náletom spomaľuje tak, aby zostala zachovaná pestrosť lúk, krovín a lesných okrajov. Hranice tak neurčuje pevná línia, ale postupná zmena podmienok a času.
Terén, voda a živá mozaika biotopov
Základom návrhu je práca s terénom, vodou, vegetáciou a jemnými architektonickými zásahmi. Modelované svahy, svetliny, retenčné depresie a otvorené trávnaté plochy vytvárajú pestrú mozaiku mikrobiotopov. Prírodné procesy sa stávajú nosnou súčasťou návrhu – podporujú biodiverzitu, zadržiavanie vody aj novú priestorovú čitateľnosť lesoparku.
Pobyt v krajine
Dôležitou vrstvou riešenia sú slnečné terasy, vyhliadky, lávky a drobné miesta zastavenia. Umožňujú oddych, stretnutia, komunitné aktivity aj tiché pozorovanie krajiny. Pohyb územím sa mení na sériu objavov – od otvorených horizontov cez lesné zákutia až po miesta, kde možno vnímať svetlo, tieň, vodu a sezónne premeny vegetácie.
Riadená sukcesia ako nástroj obnovy krajiny
Návrh nevníma vegetáciu ako statickú kompozíciu, ale ako dynamický systém, ktorý sa v čase prirodzene vyvíja. Riadená sukcesia využíva spontánne ekologické procesy a usmerňuje ich tak, aby postupne vznikala stabilnejšia a druhovo rozmanitejšia mozaika lesných, lesostepných, lúčnych a mokraďových biotopov.
Výsledná podoba lesoparku preto nevzniká jednorazovou výsadbou. Manažment pracuje s prirodzeným náletom, selektívnymi zásahmi, mozaikovým kosením a ponechávaním časti biomasy. Intenzita starostlivosti sa priebežne prispôsobuje tomu, ako sa mení druhové zloženie, vodný režim a priestorová štruktúra jednotlivých stanovíšť.
Sukcesia sa tak stáva súčasťou návrhu. Namiesto fixovania jedného obrazu krajiny vytvára podmienky pre jej dlhodobý vývoj a adaptívnu rovnováhu medzi otvorenými plochami, krovinami, stromovým porastom a dočasnými mokraďami.
